Raz dávno sme si s krstnými deťmi vyšli na Kapušanský hrad. (Pozdravujem Východ!) Hore na vyhliadkovú vežu vedú len také strmé, pospájané drevené rebríky. Keď vystupujete hore, nie je to problém, pretože váš zrak je upretý na pevný bod cieľa, avšak keď zostupujete, zrazu sa pod vami otvorí veľká diera, vidíte odhora až dole. Naša krstná dcéra dostala veľký strach. Zdalo sa, že budeme musieť volať nejakú pomoc alebo ostaneme nocovať na veži. Po dlhšom vyjednávaní sme predsa našli spôsob, ako zísť dolu. Chytila sa rebríka oboma rukami a zostupovala podobne, ako predtým vystúpila. Ja som išla pred ňou a istila som ju zdola, a manžel jej zhora pripomínal, aby sa nedívala pod seba, ale na neho. Prirodzene som začala spievať a ona sa ku mne pridala: „Krstná, pokračuj, upokojuje ma to!“ A tak sme to šťastne zvládli so spevom duchovnej piesne.
Raz, keď naša krstná dcéra cestovala s rodičmi, ukázala im: „Pozrite, toto je Kapušanský hrad! Tam som bola s krstnými! Bol to úžasný zážitok, ale už nikdy viac to nechcem zažiť!“
Pán Boh ťa občas postaví pred výzvu, ktorú už nikdy nebudeš chcieť zažiť, no ver mi, bude to úžasný zážitok! Je súčasťou tvojho príbehu, je dobrodružstvom, na ktoré budeš dlho spomínať. Práve prostredníctvom výziev, ktoré už nikdy nebudeš chcieť zažiť, sa Mu učíš dôverovať. Dôležité je vtedy nepozerať na tú veľkú dieru neznáma, ktorá sa pred tebou otvára, ale hľadieť hore k nebu. Ak práve prechádzaš jednou z nich, povzbudzujem ťa: Keď máš strach, spievaj!
„Kedykoľvek zlý duch od Boha napadol Saula, Dávid bral harfu a hrával. Takto sa Saulovi uľavilo a bývalo mu lepšie, lebo zlý duch odstupoval od neho.“ 1.Samuelova 16, 23
„A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ Filipským 4, 7
Uctievaj Ho piesňou, práve keď máš strach!