(3.adventná nedeľa)
"Ajhľa, tvorím nové; už teraz to raší. Nebadáte to? Veru, robím cestu na púšti, rieky v pustatine. " Izaiáš 43,19
U nás sa začala písať nová história vianočného stromčeka. Po 17. rokoch sme konečne vymenili náš prvý stromček za živý! Neskutočné! Prežili sme s ním 17 krásnych Vianoc. V mysli som znova v malej kaplánskej izbičke so strešnýmoknom, kde sa zmestil iba jeden písací stôl, mala skriňa a posteľ, ktorú si dvaja čerstvo zosobášení ľudia museli na noc roztiahnuť. No medzi tou skrinkou a posteľou bola malá medzierka, ktorá nám mala pripomenúť, že sú Vianoce. Pamätámsa, ako sme ho priviezli z mesta - náš prvý rodinný majetok - najkrajší zo všetkých! Keď sme ho vybalili v tej malej izbičke, museli sme jednu stranu nechať zloženú, aby sa dal napratať do medzierky medzi posteľou a skrinkou. :) A tak nám rok čo rok slúžil, aby sme vedeli, že nás má Pán Boh rád. Že prišlo na zem väčšie svetlo ako sú svetlá na ňom, že zasľúbenie Abrahámovi pod oblohou plnou hviezd ktorú odrážajú svetielka stromčeka, je splnené! A že pokoj, ktorý v srdci cítime, keď sa v tme zajagá, je vďaka tomu, že Ježiš nám priniesol pokoj vo vzťahu s Bohom.Postupne pri ňom začali od radosti jačať naše deti. Ich žiariace očká mi ostanú v srdci navždy. Spievali sme pod ním prvé vianočnépiesne a rok čo rok oslavovali Hospodina. Prečítali veľa adventných príbehov aj evanjelií, vyslovili nášmu nebeskému Otcovi veľa modlitieb, ktoré vypočul, aj uznal za vhodné nevypočuť. A viete, že vianočné stromy nerastú? Zmenšujú sa. Skutočne! Naše deti tvrdia, že je každým dňom menší a menší... A tak som siuvedomila, že je asi čas vymeniť ho, lebo nám zovšednel. No poviem vám, vôbec nebolo ľahké opustiť zaužívaný stereotyp. Až konečne tieto Vianoce sme sa k tomu odhodlali, a aj cez takú nepodstatnú vec (akou vianočný stromčeknepochybne je) ma Pán Boh niečo naučil:
1. Pripomenul mi, ako veľmi sme milovaní! Som za všetko prežité nesmierne vďačná! Spomeň si na všetky tie tvoje Vianoce, čo všetko máš za sebou. Spomeň si, čo bol Boh ochotný pre teba urobiť, aby si písal príbeh podobný tomu môjmu. Je to jeho príbeh s tebou. Tvoj príbeh s Ním... Každé Vianoce ťa zahŕňa nehou, bez ohľadu na dobu v ktorej žiješ a aký máš k Nemu postoj. Boh chce tvoriť s tebou rodinu. Chce byť súčasťou tvojho života. Radovať sa spolu s tebou, aj zotierať ti slzy. A na Vianoce Božiu rodinu zvoláva k stolu.
2. Občas potrebujeme aj v našom živote nájsť takú malú medzierku, kde by sme dali niečo, čo by nám pripomenulo "Vianoce", čo by námpripomenulo, že nás Boh miluje. Popri všetkých tých každodenných starostiach a trápeniach sazabúdame radovať. Zabúdame na blízkosť nášho Boha. Neraz sme ubití životom a cítime sa vyčerpaní, cítime, že niečo nie je v poriadku, že sa nám nedarí žiť tak, ako by sme chceli, no napriek tomu zostávame v našich "zaprataných" maličkých životoch bez radosti, bez toho, aby sme niečo zmenili. Milí moji, potrebujeme sa na chvíľku zastaviť, poobzerať okolo seba a hľadať to malé miestečko, cez ktoré by mohol do nášho života vstupovať Boh. Potrebuješ nájsť vo svojom programe malú chvíľu, ktorá by zmenila celý tvojdeň. Zaviesť zvyk, ktorý by zmenil celý tvoj život. A keď znova upadneš do stereotypu, po určitom čase bude potrebné znova niečo zmeniť. Vymeniť staré uctievanie za nové. A znova hľadať nový priestor a spôsob, cez ktorý by k tebe Boh prehováral. Možno budeš mať problém opustiť ten starý systém na ktorý si zvykol. (Tak ako mne bolo zrazu ľúto starého vianočného stromčeka.) No náš Boh je Bohom zmeny. Je živý! A má rád, keď ho uctievame opravdivo. Nielen týmzaužívaným spôsobom, na ktorý sme si zvykli, v stereotype, v ktorom nám aj On zovšednel.... ako náš starý stromček...On predsa miluje, keď sa z Neho radujeme naplno!
Je čas na nové veci! Rozmýšľaj teda, čo Boh potrebuje zmeniť v tvojom živote.