"Jej muž Jozef bol spravodlivý; nechcel ju vystaviť hanbe, ale chcel ju tajne prepustiť. Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za ženu, lebo čo sa v nej počalo, a je z DuchaSvätého." Mt 1, 19 - 20
Jozef, ktorý pôsobí vo vianočnom príbehu tak nepodstatne, predsa len podstatný je! Je otcom, ktorý prebral zodpovednosť napriek tomu, že sám prechádza pochybnosťami a neistotou, čo sa to vlastne stalo, a či Mária naozaj čaká Božie dieťa...
Naše vzťahy s ľuďmi a situácie v ktorých denne žijeme, vôbec nevyzerajú takjednoznačne ako by sme chceli. Občas nám nie je úplne jasné čo je správne, inokedy nerozumieme tomu, ako vnímajú veci ľudia, ktorí sú okolo nás. Tiež sa nás dotýka ich chovanie a prežívame zranenia, ktoré neprežívajú iní, pretože oni majú zas tie svoje bolesti. A občas je z toho poriadne klbko emócií, strachu, dezinformácií a neistoty ako na tom vlastne skutočne som. Vieš ako dobre by sa ti žilo bez predsudkov? Keby tvoje slovo bolo "áno" keď myslíš áno, a "nie", keď myslíš nie? Keby sme si nedomýšľali... Keby sme sa rozhodli byť otvorení a úprimní voči sebe aj ľuďom, ktorí sú okolo nás aj vtedy, keď situácia vôbec nie je jasná. Nuž, ale to si žiada odvážne prebrať zodpovednosť za situáciu v ktorej práve si a nečakať, že ju prevezme ten druhý. Žiada si to odvahu riskovať tvoj naškrobený status. Obetovať svoje predstavy o iných a o tom, čo a ako by malo byť. A vedieť povedať "prepáč" ako prvý, keď je to potrebné. Avšak Jozef, ( tenotec, ktorý ani nebol otcom a predsa vstúpil do zodpovednosti, ktorú mu Boh ponúkol) nám je veľkým povzbudením: Mal výsadu chvíľku kráčať vedľa Božieho syna. Mohol byť pritom, keď Nový život prišiel na svet a urobil priestor pre jeho bezpečný rast.
Neboj sa! Stojí to zato! Stojí zato dať svoje predsudky bokom a v nejasnej situácii dôverovať Bohu!