"My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý." 1.Jánov 4,19
Dnes chcem položiť jednoduchú otázku. Nech ťa sprevádza celý tento deň! A keď budeš večer líhať do postele a budeš vedieť na ňu odpovedať, urob mi láskavosť: Napíš si odpoveď na papier a pripni nad posteľ, alebo na chladničku. Ak máš odvahu, môžeš ju napísať aj do komentu podAdventný kalendár.
Otázka znie: Na čo vlastne čakáš? Niektorí ľudia čakajú na človeka, ktorý im opätuje lásku. Niekto čaká na to, kedy ho už v rodine budú brať vážne, a bude sa cítiť prijatý. Ďalší čaká na povýšenie a je presvedčený, že to zmení aj atmosféru na pracovisku a situáciu v jeho rodine. Iný napresťahovanie, lebo verí že začne odznova a lepšie. Tá pani, čo býva oproti vám, čaká,kedy ju prídeš navštíviť, lebo je sama. A tá zaneprázdnená mama, ktorú poznáš z ihriska, čaká, kedy jej deti budú samostatné, aby už na chvíľku sama mohla byť. A tvoja dcéra čaká, kedy jej už povieš, aká je pre teba vzácna a pekná a ty zas čakáš, kedy ti povie, že si najlepší! Učiteľka v škole čaká, kedy si z nej prestaneš robiť žarty, aby mala pocit, že robí prácu, ktorá má zmysel.
Áno, pochopil si: Všetci na niečo čakáme. Čakáme na lepšie časy. Čakáme na vhodnejšie situácie a priateľnejšie podmienky, v ktorých by bol život lepší, a my by sme vedeli viac milovať, niečo urobiť, do niečoho sa vložiť... A popri tom ako čakáme, nám život preteká pomedzi prsty. Na čo čakáš ty? Na lásku? Na pochopenie? Na úspech v práci? Niečo ti prezradím: Nikdy to nebude ideálne, ale všetko, do čoho odvážne vstúpiš so svojím Bohom bude stáť zato. Tvoj život sa odohráva tu a teraz. Je čas urobiť prvý krok, presne tak, ako ho urobil Boh, keď vstúpil do tohto sveta. Je čas prestať vyčkávať, že prvý krok urobí niekto iný. Je čas vstúpiť do vecí, do ktorých ťa Boh volá. Je čas žiť.
Tak na čo čakáš?