K prázdnemu hrobu #22

K prázdnemu hrobu #22

Boh Otec sa pozrel na môj život, a keď prehovoril, nebol spokojný s tým, ako žijem. Povedal mi však, že predsa len je z toho cesta von. Musí však urobiť niekoľko pre mňa nepríjemných vecí. Pokorne som počúvol Jeho hlas, keď mi povedal: „Postav Archu!“ Nikdy som nič také nerobil, ale poslúchol som Boží hlas a podľa Jeho pokynov som začal budovať. Otec ma uistil: „Bude to miesto, ktoré ťa ochráni.“ Keď som nastupoval dovnútra, mal som plnú hlavu otázok: Ako to zvládnem? Prežijem to? Čo ak to archa nevydrží? A stále nové a nové otázky. Otec jednoducho za mnou zatvoril dvere a tichučko dodal: „Dôveruj mi!“

Na strechu začali dopadať prvé ťažké kvapky. Mal som strach, hlavne keď sa spustil silný lejak a spoje archy zaprašťali, keď sa pomaly nadnášaná začala plaviť. Voda, ktorá stekala zo strechy, pomaly obmývala a očisťovala svet, ktorý som doteraz považoval za také dobré miesto. Bolo bolestivé uvedomiť si, že to všetko musí odísť preč: Hriech, sebectvo, pýcha, chamtivosť, lakomstvo a mnoho iného... Akoby som strácal samého seba. No prežíval som niečo, čo je len ťažké opísať. Otec bol celý ten čas pri mne, Jeho pokoj naplnil moje vnútro a láska zahojila mnohé zranenia.

Keď opäť zaprašťali spoje mojej archy, zacítil som, ako zosadla na pevnú zem. On mi otvoril dvere a vnútro zalialo úžasné svetlo, ktoré vychádzalo priamo od Neho. Nový svet a nová nádej v blízkosti môjho Otca. Keď som sa obrátil, pochopil som, že to nebola voda, čo obmývala môj starý svet, bola to krv Božieho Baránka, ktorá to spravila a tiekla, aby všetko to zlo odo mňa odplavila.

Otec, ďakujem, že si to všetko urobil pre mňa. Že ti na mne tak záleží, že si dal svojho Syna, aby som ja mohol žiť v Tvojej blízkosti.


„Urob si koráb z góferového dreva; urob koráb s priehradami a natri ho zvnútra i zvonku smolou. Potom riekol Hospodin Nóachovi: Vojdi ty i celá tvoja domácnosť do korábu, Nato Hospodin zavrel za ním dvere. Nato vyšiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov.“Genesis 6, 14 a 7,1.16.18


„Ale ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.“ 1. Jánov 1, 7