Vieš si predstaviť, žeby ti Boh povedal: „Odpočiň si trochu?“ Ja som si to dlho nevedela predstaviť. V mojom „koncepte Boha“ mi skôr hovoril, čo mám urobiť, čo som urobila zle alebo čo odo mňa očakáva. Tie nároky, ktoré svätý Boh má, sú pre hriešneho človeka, ktorý má nejaké „obmedzujúce“ emócie, často je unavený a dolieha na neho realita všednosti, ako bremeno, ktoré sa nedá uniesť. Ale náš Boh nie je taký. Stvoril nás a rešpektuje našu obmedzenosť telom. Preto, že sám sa stal človekom, veľmi dobre rozumie tomu, čo prežívaš. Ak chceš byť použiteľný pre Jeho kráľovstvo, musíš vedieť odpočívať. Odpočinok je jedna nevyhnutná fáza v cykle siedmich dní, do ktorého Boh vložil tvoj život.
Apoštolovia sa vrátili zo služby. Boli vyháňať démonov, uzdravovať a učiť skrze Ducha Svätého. Rozprávali Ježišovi o tom, čo prežili, zrejme sa cítili plní nadšenia a sily. Avšak medzi tým sa stalo aj to, že boli svedkami toho, ako učeníci Jána Krstiteľa museli pochovať jeho mŕtve telo drasticky sťaté Herodesom. Ježiš sám sa uchýlil do samoty, keď sa o tom dopočul, zrejme potreboval túto udalosť spracovať. A keď apoštolovia prichádzajú k Nemu, nepoveruje ich ďalšími úlohami, ale posiela ich do samoty, aby si odpočinuli.
„Apoštolovia zišli sa k Ježišovi a oznámili Mu všetko, čo robili a učili. Povedal im: Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu. Lebo toľkí prichádzali a odchádzali, že sa nemali ani kedy najesť.“ Marek 6, 30 - 31
Môžeš si dovoliť odpočívať! Boh pozná tvoje limity!