Ak ti zakaždým, keď sa zatvoríš do samoty svojej izby hlavou bežia myšlienky o tom, čo všetko by si mala ešte urobiť, alebo máš dokonca výčitky svedomia, že v tejto chvíli nerobíš nič produktívne, keď iba odpočívaš, niečo nie je v poriadku. Zvyčajne to súvisí s tým, ako vnímaš seba a ako vnímaš Boha vo svojom živote. Možno ťa ženie potreba dosahovať výsledky a uznanie od iných preto, aby si sa cítila lepšie a vyplnila svoju prázdnotu. Máš pocit, že produktívna aktivita zvyšuje tvoju hodnotu, a preto každý deň „frčíš“, aby si dokázala sama sebe, že niečo znamenáš. Možno ťa aktivita zbavuje myšlienok na tvoje skutočné problémy a pomáha ti prežiť. Šmýkaš sa po povrchu a vďaka rýchlosti, ktorú nabral tvoj aktívny život, sa nemusíš ponárať do hĺbky, ktorá je neraz taká boľavá a ťažká... A možno si naozaj presvedčená, že to inak nejde, pretože tvoj Boh ti káže slúžiť a slúžiť a slúžiť... V skutočnosti je to o tom, že sa necítiš milovaná. Áno, je ťažké odpočívať, keď vnímaš samu seba viac v pozícii sluhu ako v pozícii Božieho dieťaťa. Sluha vykonáva to, čím ho pán poverí, a pán sa nestará o to, ako sa má a čo cíti. Sluhu motivuje odmena. Svoju službu nerobí zadarmo, má za ňu zaplatené. Sluha môže byť verný, oddaný, dobrý... Ale nikdy nebude mať s pánom taký dobrý vzťah ako dieťa, pretože jeho vzťah s ním je čisto obchodný. Ty nie si sluha! Si Božia dcéra. Nepotrebuješ nikomu dokazovať svoju spôsobilosť! A odmena, ktorú dostávaš na tomto svete, sa nedá ani porovnať s tým, čo raz zdedíš. Áno! Bolo ti veľa zverené. Avšak môžeš sa uvoľniť, pretože Otec berie ohľad na to, kto si.
„A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče! Takže už nie si sluha, ale syn. A ak syn, tak skrze Boha aj dedič.“ Galatským 4, 6 - 7
„Lebo všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží. Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme Abba Otče! A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti.“ Rímskym 8, 15 - 16