K prázdnemu hrobu #25

K prázdnemu hrobu #25

Bol som s priateľmi loviť ryby ako každú noc. Nič sme nechytili. Bolo to také frustrujúce a ponižujúce... Cítil som sa ako babrák! On vtedy stál na brehu a učil zástupy. Sedeli sme obďaleč a čistili prázdne siete. Zrazu pristúpil a požiadal ma, aby som Ho vzal na svoju loď len kúsok od brehu, aby mohol nerušene pokračovať v rozprávaní. Keď skončil, povedal mi: "Poď, ideme loviť ryby!" Bol som zaskočený. Taký nezmysel, ísť loviť ryby za bieleho dňa! A s istotou skúseného rybára v hlase som oponoval. On však s pokojom Boha pozrel na mňa a nemal som viac sily vzpierať sa. To, čo sa potom udialo, mi otvorilo oči a spoznal som, kto ku mne nastúpil do loďky. Padol som na kolená a prosil: "Pane, odíď odo mňa, pretože som hriešny človek! Nezaslúžim si takú pozornosť od Teba." On ma však pozval na oveľa väčšie dobrodružstvo. Chytiť pár rýb si naozaj občas vyžaduje dobré skúsenosti. Ryby sa rady skrývajú. Ale Ježiš vie, kde sú ryby. 

Pozvi Pána Ježiša do svojej lode. Jeho prítomnosť ti prinesie množstvo požehnania. S Jeho vedením sa už nikdy nebudeš musieť cítiť ako babrák.


"Len čo to urobili, zahrnuli veľké množstvo rýb, takže sa im siete trhali." Lukáš 5, 6


"I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť." Lukáš 5, 10