Každý z nás by mal mať svojho kikiríkajúceho kohúta, ktorý by nám pripomínal, kto sme. Počuješ? Kohút zaspieval. To aby si si nemyslel, aký si ty hrdina. Aby ťa prebral z tvojich samoľúbych klamstiev a pripomenul ti, čo si sľúbil. Aby si nezabudol, že si predsa len závislý na milosti svojho Boha a nenamýšľal si o sebe zbytočne veľa. Taká je pravda, že máme veľké egá, čo by za Krista aj život chceli položiť, a pritom na jednoduché otázky nevieme odpovedať láskou. Keď dostávame príležitosť, trasieme sa o seba a chýba nám odvaha nato, aby sme Ho vyznali.
A presne vieme, čo by sme urobili, ale zabúdame, že sme iba hriešnici a On je Ten, kto dáva zmysel tomu, čo robíme! Cítime sa takí silní, že pre druhého nikdy nemáme toľko milosti ako sami pre seba.
Hlas tvojho kohúta by ti zodvihol zrak od sústredenosti na seba a tvoje oči by sa stretli s Pánovými. A potom by si horko zaplakal... No boli by to skutočné slzy plné pravdy a poznania, že Ho potrebuješ ešte viac, ako si si myslel...
„Pane, hotový som ísť s Tebou aj do väzenia, aj na smrť.(Ježiš) mu riekol: Hovorím ti, Peter: dnes kohút nezaspieva, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“ Lukáš 22, 33 – 34
„Vtedy obrátil sa Pán a pozrel na Petra. I rozpomenul sa Peter na slová, ktoré mu Pán povedal: Skôr, ako kohút dnes zaspieva, tri razy ma zaprieš. Vyšiel a žalostne zaplakal.“ Lukáš 22, 61 – 62