Pozrel sa na tvoje srdce!
Jeruzalem. Mesto, kam mali viesť všetky kroky Božieho, ale aj okolitého ľudu.
Keď sa Pán Ježiš raz zahľadel na Jeruzalem, necítil radosť a šťastie, zaplakal nad ním. Mesto živého Boha, na ktoré sa upierali zraky všetkých, pretože v ňom bol chrám. Hospodin zasľúbil, že tam bude prebývať Jeho meno. Symbol Jeho prítomnosti, lásky a svätosti sa však zmenil na trhovisko a stoku. Namiesto uctievania Boha, pelech všetkých lotrov. Spustol a stal sa prázdnym aj napriek tomu, že ho mnohé napĺňalo, pretože nepoznal čas svojho navštívenia.
Boh – Otec sformoval tvoje srdce, aby bolo chrámom živého Boha. Aby z neho prúdila láska, pokoj, nežnosť, zhovievavosť, dobrotivosť, krotkosť... Bolo stvorené ako prameň vody, ktorý prináša život všade tam, kde sa dostane a kde je to potrebné.
Aké je však tvoje srdce? Čo ho napĺňa? Dnes Pán Ježiš neplače len nad Jeruzalemom, ale aj nad mojím a tvojím srdcom. Je rovnako skazené hriechom, ako bolo toto mesto. Koľkokrát ku mne posielal svojich poslov, ale ja som ich odohnal. Musel som sa ich zbaviť, pretože slová, ktoré ku mne cez nich zneli, tak veľmi boleli.
V Jeho slzách môžeš však dnes počuť aj volanie k pokániu, k novému začiatku naplniť Boží zámer s tvojím životom. Práve to viedlo nášho Pána, Ježiša, na Golgotu. Je to paradox, ale Jeho smrť ti vráti život. Jeho obeť ťa obnoví a opäť sa staneš chrámom živého Boha a tvoje srdce prameňom živej vody.
"Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste! Zanecháva sa vám dom váš pustý. Lebo hovorím vám: Odteraz ma neuvidíte dovtedy, kým nepoviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“
Matúš 23:37-39
"Ako Písmo hovorí: Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa."
Ján 7,38