Tak trošku sme si pospali v tej ťažkej chvíli, keď sa modliť treba...
bojovať na kolenách za našich blízkych aj za seba,
dvíhať prázdne dlane k nebu,
zranené srdcia a zhasnuté lampy, aby ich znova zapálil.
Zavolal si nás, aby sme s Ním bdeli
aby sme len tak nečinne nesedeli,
z oboch strán podržali Mu vystreté ramená
ako Áron a Chúr Mojžišovi
- Pravicu, ktorá vykoná spasenie
skôr ako noc premôže nás a prekvapí nás svitanie
A my sme sa proste zosypali.
Ako družičky, čo vybrali sa naproti ženíchovi
a mali čakať naňho, čakať život nový,
no premohla ich únava.
Cirkev spí, v boji ustáva,
keď Ježiš Kristus v Getsemane potí krv.
Nemyslíš si, že by azda mohol ešte prísť,
že predsa len príde prv,
ako sa z trosiek pozviechame, a ako všetci zahynieme?!
Tak vstávaj hore, Boží ľud! A naber znova olej do lámp
a vystri ruky, svoj zrak k nebu obráť
na modlitbách v Getsemane,
nech bdieme s Tebou, drahý Pane,
až do konca,
kým raz tam pred Božou tvárou vykúpení Jeho krvou
budeme stáť.
"Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi... Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali." Matúš 25, 1.a5.
"Príduc k učeníkom, našiel ich spať; i riekol Petrovi: Či ste nemohli bdieť so mnou ani hodinku? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé." Matúš 26, 40 - 41