Pred Tvojím „Ja som“ padli stráže.
Pred Tvojím „Ja som“ každý padne raz.
Každé koleno sa v bázni skloní
a každý jazyk bude vyznávať,
že Ty si mocný Boh a Pán.
Aj tí, čo opľuli Ťa!
A my z nich máme ľudský strach
v spoločnosti, v školách i na pracoviskách,
trasieme sa, že opľujú i nás.
A tak sa plní slovo : „A ľud stál a díval sa.“
Áno! Len mlčky dívame sa, Pane,
ako Ťa vlečú za brány miest a obcí,
na smetisko dejín, kde sa v zabudnutí dožíva.
A ako kričia rozoštvane,
ako zavrhli Ťa, nielen v tej veľkonočnej noci.
Keď strhli z Teba šaty
a nahý Boh pred ľudstvom stál.
No túžba lepšie poznať Ťa znova ožíva!
Kto je Ten, čo sa takto svetu dal?
Pred Tvojím menom každé srdce zmäkne,
a spoznať musí, že si Hospodin!
Aj tí, čo prebodli Ťa, aj čo Ťa odsúdili,
aj tí, čo zradili a zapreli, aj tí, čo sa im zdá, že predsa dobre žili...
čo mlčky stáli a dívali sa na neprávosť, aj takí, čo Ti verne slúžili,
aj zranení, aj tí, čo milovali, aj takí, čo nezapíšu sa do dejín,
raz padnú pred Tvojím „Ja som“
ktoré nás prišlo krížom zbaviť vín!
„Vzal teda Judáš so sebou prápor (vojska), sluhov od veľkňazov a farizejov a šiel tam s fakľami, lampášmi a so zbraňou. Ale Ježiš vedel všetko, čo malo prísť na Neho, a vyjdúc riekol im: Koho hľadáte? Odpovedali Mu: Ježiša Nazaretského. Riekol im: Ja som! A stál s nimi Judáš, Jeho zradca. Ako im povedal: Ja som! ustúpili a padli na zem.“ Ján 18, 3 - 6
„Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.“ Filipským 2, 9 - 11