K prázdnemu hrobu #4

K prázdnemu hrobu #4

Každý deň vychádzam na svoj strom. Strom, ktorý kompenzuje moje handikepy a zvyšuje to málo sebahodnoty, čo mám. Držím sa ho ako kliešť, je mojou istotou v tvrdom svete vysokých nárokov. Každý deň naň vychádzam, aby som sa cítila dôležito a ľudia videli, že som tu, že existujem. Zo svojho stromu kričíš: „Hej! Vidíte ma? Aj ja som tu! Potrebujete ma!“ A zároveň sa bezpečne schovávaš v jeho listoch, ktoré prikryjú tvoje nedostatky.

Jedného dňa si si zastal, Majstre, pod mojím stromom a povedal si: „Poď dole! V tvojom dome musím dnes zostať!“ Pamätám sa, ako sa mi podlomili kolená, keď si vyslovil moje meno. Ešte pred stvorením sveta si ma poznal a miloval. Tebe nemusím nič dokazovať. Ty, ktorý si prišiel zhora, si sa na mňa nikdy zhora nedíval. A prišiel si zhora dole, aby si zachránil takých ako ja, takých, čo sami sebe potrebujú dokázať, kto sú, pretože inak by neboli. Workoholici, podvodníci, nemilovaní, klamári, s nízkym sebavedomím, zranení, odstrčení, ohrdnutí... Takí sme. 

A ty chceš s nami zostať. 


„A hľa, muž menom Zacheus, ktorý bol nad colníkmi a bol bohatý, žiadal si vidieť Ježiša, ktorý to je. Ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Pobehol teda vopred a vyliezol na divý figovník, aby Ho videl, lebo mal ísť tadiaľ. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. A zostúpil rýchlo a prijal Ho s radosťou.“ Lukáš 19, 2 - 6


„Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa.“ Jeremiáš 1,5


Čo je tvoj strom? Zostúp z neho! Ježiš chce s Tebou zostať.