Uložil si sa v podpalubí mojej lode a zdá sa, že spíš, kým ja zápasím o prežitie. Zem sa mi trasie pod nohami, na kúsky sa rozpadá svet, ktorý som si sama vystavala. Bojujem s veternými mlynmi svojich strachov, ktoré sú nad moje sily. Vidím cez palubu padať moje plány a predstavy o živote. Cez palubu padá všetko, čo je menej dôležité ako ŽIVOT. Predsa sa snažím kormidlo pevne držať vo svojich rukách, lebo zabúdam, že predsa ja i celá loď je Tvoja! Metá to so mnou sem a tam a Ty, zdá sa, že spíš v podpalubí mojej lode.
Vidím, ako ľudia zomierajú. Strácajú istoty. Prichádzajú o pokoj. Strácajú blízkych. Vidím, ako padajú cez palubu! A kričia: "Kde si? Prečo neodpovedáš? Nevidíš, ako si nevieme rady sami so sebou? Nespi! Rob niečo!" Zober ma, prosím do bezpečia! Prichýľ ma pod svoje mocné rameno! Ubezpeč ma o svojej láske!
A potom si sa postavil za kormidlo v mojej lodi a pohrozil si búrke a vetru. Tvoj pokoj sa rozprestrel všade okolo mňa. Ešte aj more a vietor pochopili, že si to TY. Odvtedy viem, že nikdy nespíš! Pri Tebe som v bezpečí! Verím ti!
"Vtedy strhla sa veľká povíchrica a vlny sa valili do lode, že sa už napĺňala. On však spal v tyle lode na hlavnici. Zobudili Ho, volajúc: Nedbáš, Majstre, že hynieme? A On, prebudiac sa, pohrozil vetru a povedal moru: Zmĺkni, utíš sa! I prestal víchor a nastalo veľké utíšenie. Potom im povedal: Čo sa tak strachujete? Ako to, že nemáte viery? " Marek 4, 37 - 40
"Neboj sa, lebo ja som s tebou, nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som Boh tvoj! Posilním ťa a pomôžem ti, i podopriem ťa svojou spásonosnou pravicou." Izaiáš 41, 10
Neboj sa!