K prázdnemu hrobu #6

K prázdnemu hrobu #6

Chcem byť ako ten chlapec na lúke, čo Ti dal celý svoj obed, aby sa nasýtili zástupy. Chcem byť ako tá vdova, ktorá obetovala všetko, čo mala, aj keď to boli iba dva haliere. Odovzdala Ti svoju budúcnosť! Ako Matúš, ktorý sa vzdal colnice, lebo nič, čo dovtedy mal, nebolo vzácnejšie ako Ty. Ako Daniel, ktorý ostal pevne stáť, keď sa všetci poklonili obrazu, a riskoval vlastný život v jame plnej levov, lebo túžil klaňať sa jedine Tebe. Ako Dávid, ktorý mal len 5 okruhliakov a prak, a predsa sa nebál postaviť sa obrovi, pretože viedol Tvoj boj.

Chcem dať všetko, no viem, že mi to nejde.

A tak len pokorne ďakujem, že si sám seba dal, aby si nasýtil moju hladnú dušu prahnúcu po láske. Obetoval si všetko, čo si mal na tejto zemi, lebo si myslel na moju večnú budúcnosť. Vzdal si sa slávy neba, pretože pre Teba nebolo nič vzácnejšie ako ja! A nesklonil si svoje kolená pred duchom tohto sveta, pretože si túžil, aby sme znova boli podobní obrazu, na ktorý si nás stvoril. Šiel si dolinou tône smrti. Vstúpil si do jej ríše, no vrátil si sa späť živý, aby si aj mňa previedol cez smrť do života. Ďakujem! Ďakujem, že mi dávaš silu postaviť sa mojim obrom a nikdy neprestaneš bojovať o moje srdce. Dal si sa...

Nauč ma dnes rovnako dávať seba!


„Lebo všetci hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok.“ Marek 12, 44


„Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Ján 3, 16


Boh sa dal tebe! Čo dnes môžeš dať ty Jemu?