Aj zrno musí prasknúť, aby odumrelo.
A musí zomrieť, aby zmŕtvychvstalo a prinieslo úrodu...
A my by sme tak radi nezomreli, a predsa z mŕtvych vstali.
My by sme tak radi Tebe na oltár život dali
bez skutočného umierania...
Len tak, aby to veľmi nebolelo...
Aj úrodu priniesť chceme bez bolesti, sĺz, sebaodovzdania...
A nasledovať Ťa bez milovania.
Ešte som to stále JA, no predsa Tvoj Duch dýcha vo mne.
Ešte sa borím s telom, hriechom, človečinou,
no zrátané je – už vysporiadal si sa s každou mojou vinou.
a láskou otvoril si toľko uzamknutých brán a dverí
môjho srdca...
Ty vo mňa stále neprestávaš veriť
z prachu ma dvíhaš – toľko požehnania!
Rozkážeš mi a Tvoj Duch privedie ma naspäť do života.
Tak rozkáž len, nech vidím ovocie Tvojho zomierania
vo mne
– len to je moja prosba vrúca!
ačt
„Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, ne odumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život.“ Ján 12, 24 - 25
"...a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa." Galatským 2, 20