Pokľakol a umyl moje nohy. Ako posledný otrok, čo robí najpotupnejšiu prácu, zohýna sa ku mne vždy, keď som na dne. Dotýka sa najšpinavších miest môjho srdca, aby ma očistil. Ide za mnou do najtemnejších kútov mojich myšlienok, do biedy mojej každodennosti. Keď sa javím tak pokrytecky sebestačnou, zachraňuje ma, aj keď moja pýcha nemá silu požiadať Ho.
Ako s otrokom jednám s Tebou, Pane. Neúctivo, nekorektne, povrchne... A Ty mi slúžiš! Pripomeň mi to, prosím, keď budem znova podráždene hundrať, že som na všetko sama. Keď bude moja pýcha dotknutá pri stereotype činností, ktoré nikto nechce urobiť. Keď sa budem čvachtať vo svojej sebaľútosti, ako si nevážia moju prácu. Keď budem spájať svoju hodnotu s tým, čo robím, a orientovať sa na výkony. Pripomeň mi to! Nauč ma znova, že si nemal problém slúžiť len vďaka tomu, lebo si presne vedel, kto si. Vedel si, odkiaľ si, kam ideš a že Ti všetko bolo dané. Nauč ma teda, kto som, odkiaľ som prišla a kam idem, a že mi bolo dané omnoho viac, ako si viem predstaviť. Nauč ma slúžiť tak, ako slúžiš Ty mne.
„(Ježiš) vediac, že Mu Otec všetko dal do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu ide, vstal od večere, zložil rúcho a vezmúc zásteru, opásal sa. Potom nalial vodu do umývadla, začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol opásaný.“ Ján 13, 3 - 5
„... nič nerobte z hašterivosti a márnej ctižiadosti, ale radšej v pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba, a nehľadajte každý len svoj prospech, ale aj prospech iných. Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus, ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži.“ Filipským 2, 3 - 8
Vieš, kto si a kam ideš? Kto dnes potrebuje tvoju pokornú službu?